The Journey

Začalo to nenápadne. „Môžeš ísť do Londýna tento piatok?", zavesil do priestoru otázku nemenovaný sectorák. Hmm, Londýn... je to tak dávno... spomienka už vybledla, musela predsa za ten čas, bolo to tak dávno...zabudnuté... „Počúvaš? Gears of War, Microsoft Game Studios a Epic pozývajú, budeš sa celý deň hrať a klábosiť s ľuďmi z herného biznisu", preniká cez moju vnútornú londýnsku hmlu. Áno, pôjdem. Uvedomím si, že som to nepovedal nahlas. S úsmevom to naprávam „Jasné! London I'm back!".

Potom si pamätám už len nabitý štvrtok, pretrepaný nemiešaný mix pracovného zhonu, balenia sa, rýchlej jazdy a porušených predpisov, neustále zvoniaci mobil a mentorujúcu pracovníčku aeroliniek „Viete kedy sa chodí na check-in? 20 minút pred odletom?!" Chudera nemohla tušiť, že som už dosiahol iný level. Taký, že na celé letisko hučí moje meno a typickým cheerleaderským spôsobom ma cez amplióny povzbudzujú „Mr.Bajar to gate 45, the flight is ready". Nápravu zjednala milá letuška v 737čke a ešte milšia spolusediaca blondýnka v rade 10. Pokazil to škaredý týpek, vraj mu sedím na mieste. Oops, blondýnka dopo dovi, mp3 vo vrecku on.

Pristávame. Pilotovi som kamarátsky doporučil Flight Simulator. Až som sa bál, či nezmenil kurz na Irak. Uznajte, pristátie ako v nepriateľskej streľbe sa nehodí sector celebrite, iba ak by som pilotoval ja. To by však neprežila veža a v správach by zas písali o teroristoch. Ale nie, sme na ostrovoch a po vstupnej polminútovej kontrole môjho občianskeho vidím chlapíka s mojím menom na ceduľke, taxi teda zháňať nemusím. 75 minút do centra, check in v hoteli, mobilu potvrdiť zmenu lokálneho času a poďme von, večerný vzduch priam volal po prechádzke. Podľa mapy musí byť The Hospital blízko. Pár ulíc ďalej a stojím pred budovou, obhliadnem únikové cesty. Tu sa to zajtra odohrá. Fajn, ešte londýnsky hot dog do žalúdka a šup do postieľky. Zajtra budem celý deň hrať hru, ktorá vedie mnohé hitparády aktuálnych predobjednávok. Počítam mŕtvoly, ktoré zajtra vyrobím...jedna mŕtvola, druhá mŕtvola, tretia mŕtvola....

The GOW Day

Tak som tu, zdravím sa s kolegami zo zbytku Európy, podpisujem informačné embargo. Sympatická blond Kate mi odpovedá, že fotiť veru nesmieme, ale po krátkom upresnení súhlasí, že niečo teda budem môcť. Fotiť, nie to druhé. Pár minút čakáme na zbytok žurnalistov, na privítanie nám Global Product Manager John Dongelmans s milým úsmevom hovorí o brutalite, ktorá na nás čaká. Po očku pozerám, či nedrží v ruke motorovú pílu. Asi fakt myslel tú hru a nie masaker v temnej miestnosti, sú tu len konzoly XBOX360 a Samsung obrazovky, vzadu stojí pikolík s kávočajodžúsom. Na veľkom Samsungu nám John púšťa trailer, ktorý s launchom hry pobeží najmä v kinách. Trailer zatiaľ novinárom vraj neukazovali. Hmm, pozerám a mám zmiešané pocity, oči vidia akciu, krv, výbuchy a mäso. Uši však počujú len jemnú plynulú skladbu s anjelským vokálom. Žiadna streľba, žiadne výbuchy, žiadne FX, žiadny neuveriteľne hlboký trailerový hlas „coming soon". Naozaj netradičný trailer. Ale čo, pustite ma už ku hre, lebo ten masaker začnem ja!

pokračovanie už čoskoro na www.sector.sk

Prístupov 4150

Kvalita článku